História obce Prečítať

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka - Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Vychádza z toho, že baníci postupovali hore údolím rieky Slaná a preto museli byť najprv na území Vlachova a až neskôr v Dobšinej. Podľa toho by sa vznik obce posunul do druhej polovice 13., prípadne na začiatok 14. storočia. Dnes sa už nedá presne určiť miesto, kde bola obec založená. Volali ju nemecky Lampertdorf, latinsky Lampertvilla, maďarsky Lampertfalva a domácky Lampertovo. Pomenovaná bola pravdepodobne podľa Lamperta - šoltýsa pôvodných baníkov, alebo podľa zasvätenia patrónovi Lampertovi.

Obec aj v 16. storočí poznali ako Oláhpataka alias Lampertsdorf (1597) a Vla chy Pataka (1598). Už v tomto storočí mala erb. Znázorňoval v renesančnom štíte dve skrížené banícke kladivká v hornom výseku porísk s hviezdičkou. Erb sa zachoval na obecnom pečatidle. Ďalšie pečatidlo, tak isto zo 16. storočia, malo kruhopis SIGINUM PAGI VLACHOVNO. Pečatidlá potvrdzujú, že najstar ším remeslom obyvateľov bolo baníctvo. Karol Andrassy V rokoch 1610, 1709-1710 prepukol v obci mor, ktorému podľahol veľký počet obyvateľov. Panstvo preto pozývalo do obce nových osadníkov. V roku 1728 mala obec 2 vlastníkov : Jozefa Andrássyho a Žigmunda Erdödyho. V roku 1773 sa však jediným vlastníkom obce stáva Karol Andrássy. V tomto roku žilo v obci 63 sedliakov a 37 železiarov, ktorí pracovali v 2 železných hámroch. Spolu s mučiarňou a stĺpom hanby pre zlodejov stál v západnej časti obce majer Karola Andrássyho. Súčasťou panstva Andrássyovcov boli 3 rybníky. Na pravom brehu rieky Slanej, neďaleko rybníkov mali Andrássyovci mraziareň mäsa tzv. “ľadovňu”, ktorá sa zachovala dodnes.

Obec bola podľa povahy a úrodnosti chotára zaradená do tretej kvalitatívnej skupiny. Rok 1816 bol medzníkom rapídneho zhoršovania hospodárskych a spoločenských podmienok poddaných. V tomto roku odovzdal Jozef Andráši III. obec synovi Karolovi (III.). Patril medzi najkrutejších zemepánov v Gemeri. Hneď po príchode do obce začal zavádzať nebývalé poriadky. Odňal bez náhrady obecný dom a prestaval ho na svoje zemepanské sídlo. V jeho podzemných chodbách zriadil väznicu. Poddaným vzal okolité pozemky a pred kaštieľom zriadil honosný park. Svojvoľne preradil chotár do druhej kvalitatívnej skupiny a zvýšil poddanské dávky a robotné povinností. Prisvojil si aj krčmy, jatku a mlyn. Poddaní museli v hámroch pracovať bezplatne. Cirkvi odňal polia a lúky, z výnosu ktorých boli vydržiavaní farár i učiteľ. Urbárskou meračkou odobral poddaným pôdu. ktorú si sami vyklčovali. Prísne zakázal zbierať v hore drevo na vykurovanie a prestal prideľovať i drevo na stavby a opravy domov. Akékoľvek previnenia a priestupky trestal veľmi kruto. Začal dlhoročný urbariálny spor medzi grófom a vlachovskými poddanými. Keď podobné tvrdé poriadky mienil zavádzať aj v ďalších obciach, ktoré vlastnil, proti panskej nespravodlivosti sa spolu s Vlachovčanmi postavili i poddaní z Nižnej Slanej, Malej a Veľkej Polomy a Henckoviec. So svojimi sťažnosťami a žiadosťami o nápravu sa obracali priamo na palatína v Budíne a na cisársky dvor vo Viedni.

V roku 1828 počet obyvateľov vzrástol na 967, títo obyvatelia pracovali v baniach, v hámroch, pálili uhlie a furmančili. [Vlachovská huta] Začiatkom 19. storočia mala obec 4 hámre a 4 pece. V roku 1843 bola na príkaz    Karola Andrássyho postavená vysoká pec, ktorá pracovala do konca 19. storočia, ale prácu v hámroch zastavili  už  v polovici 19. storočia. Postavenie Vlachovčanov nezlepšilo ani zrušené poddanstvo v roku 1848 a ani    urbársky patent z roku 1853. Tieto reformy oslobodili od feudálnych čias len urbársku pôdu to jest pôdu, ktorá  patrila k jednej celej usadlosti. Zbytok pôdy zostal vo vlastníctve grófa.
V roku 1904 postihlo obec veľké nešťastie. V auguste vypukol v jednom z domov požiar. Obyvatelia boli v tom  čase na poli a na iných pracoviskách. Požiar sa rýchlo rozširoval a zachvátil takmer celú obec. Keď obyvatelia dobehli k obydliam, nedalo sa už nič zachrániť. V zúfalom stave čakali, kým oheň dokoná dielo a sám zhasne. Obec bolo potrebné budovať od základov, a nebolo z čoho. Viacerí v tomto neutešenom položení opustili obec. V rokoch 1904-1911 odišli „za chlebom" do sveta - do Ameriky, Kanady a inde. Po rokoch sa niekoľkí vrátili, ale boli aj takí, ktorí tam ostali natrvalo.

Ešte sa nezacelili rany z požiaru a už priniesla nové útrapy svetová vojna v rokoch I914-I919. Mladí muži do nej narukovali v auguste 1914. Po nich neskoršie aj starší. Po roku 1916 sa situácia zhoršila a v ostatných vojnových rokoch dosahovala neznesiteľnú mieru. Obec bola v ťažkom rozpoložení až do určenia definitívnych československo-maďarských hraníc v roku 1919.Baníci vystupovali proti znižovaniu baníckych miezd a zatváraniu baní. Po mníchovskom diktáte vzrastajú ceny tovaru, ako aj počet nezamestnaných.
Obyvatelia sa všemožne snažili o zlepšovanie životných podmienok. Združovali sa v svojpomocných spolkoch a družstvách. V obci úspešne pôsobilo potravné družstvo založené v roku 1919. V roku 1923 urbariálna spoločnosť kúpila grófsky mlyn (starý, v rozvalinách) a na jeho mieste postavila nový. V kaštieli bola v rokoch 1922-1932 umiestnená vojenská posádka delostrelcov. Po vybudovaní kasární v Rožňave sa odsťahovala. V roku 1936 obec kúpila kaštieľ na školské účely. Obyvatelia si postavili 16 rodinných domov a viaceré opravili. V miestnej škole k dvom triedam pribudla roku 1931 tretia a od roku 1934 štvrtá. V rokoch 1943-1944 vypuklo SNP, do ktorého sa zapojilo 30 mužov z obce. V januári 1945 bola obec ostreľovaná Nemcami a Maďarmi, ktorí však museli po 3 dňoch ustúpiť. Do národnooslobodzovacích bojov proti fašizmu nastúpilo celkom 106 mužov z obce.