Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Deň víťazstva nad fašizmom

Dátum: 08.05.2017
Počet videní: 61
Hoci pre väčšinu z nás je rozsah hrôz 2. svetovej vojny iba čoraz vzdialenejšími dejinami, mali by sme si pripomínať, že mu predchádzali veľmocenské ambície, povzbudzovanie starých krívd a nepriateľstiev a propaganda, ktorá šírila nenávisť

Deň víťazstva nad fašizmom

Kladením vencov k pamätníkom pripomínajúcim obete doposiaľ najväčšieho vojnového konfliktu známeho ako 2. svetová vojna si 8.mája každoročne pripomíname víťazstvo nad fašizmom. Tento rok to bude už po 72. krát.

Hoci pre väčšinu z nás je rozsah hrôz 2. svetovej vojny iba čoraz vzdialenejšími dejinami, mali by sme si pripomínať, že mu predchádzali veľmocenské ambície, povzbudzovanie starých krívd a nepriateľstiev a propaganda, ktorá šírila nenávisť. A Nie sú to len emotívne spomienky účastníkov, ale udalosti a fakty, ktoré ešte aj po toľkých rokoch zamrazia. Veď si predstavte koľko detí prišlo o otcov a matky? Koľko rodičov o deti? Koľko žien a mužov stratilo manželov, manželky a milých, koľko sestry, bratov či priateľov?

Predstavte si za veľkými číslami obetí jedinečné ľudské osudy! Roky 1939 - 1945 sú jednou z najtragickejších a najdramatickejších kapitol novodobých dejín. Vojnový požiar obrovských rozmerov poznačil osudy niekoľkých generácií ľudí. Mnohé národy prežívali najtragickejšie okamihy svojej existencie a rozhodovalo sa o ich budúcnosti na dlhé desaťročia. Európska civilizácia sa stretla s doposiaľ nevídanou vlnou násilia nielen na frontoch, ale najmä v zázemí. Prvý raz v histórii sa jedna časť civilizovaného obyvateľstva pokúsila celkom vyhubiť niektoré národy a etniká. Bilancia vojny je neobyčajne desivá. Svetový konflikt vtiahol na bojiská 61 štátov, čo tvorilo 80 % obyvateľov Zeme. Bojovalo sa na území 40 štátov a zahynulo takmer 60 miliónov ľudí, z toho asi 27 miliónov na bojiskách. Státisíce ľudí v zázemí zahynulo pri bombardovaní, pri postupe frontu, v národnooslobodzovacích hnutiach, vo väzeniach.

Svet sa ťažko vyrovnával s pravdou o koncentračných a vyhladzovacích táboroch, kde sa nacisti priam priemyselným spôsobom pokúsili vyvraždiť vybrané národy a etniká. Taktika „spálenej zeme“ spôsobila obrovské škody v priemysle i v poľnohospodárstve. Najťažšie bola postihnutá Európa. Veľká Británia a Francúzsko stratili rozhodujúci vplyv na medzinárodnú politiku a postupne strácali aj svoje kolónie. Hoci Sovietsky zväz patril k víťazom, počas vojny utrpel najväčšie škody, ako materiálne, tak i ľudské. Jeho medzinárodná prestíž však vzrástla a vďaka vojenskej sile bol akceptovaný ako druhá svetová veľmoc.

Jedine USA, ktorých územia sa vojna bezprostredne nedotkla, vyšli hospodársky i politicky posilnené.

Hrôzy vojny, ktoré ťažko zasiahli vojakov, zázemie i civilné obyvateľstvo, poznamenali psychicky všetkých, čo prežili. Prejavilo sa to aj v politickej sfére. Vojna Európu nezjednotila, ale znovu rozdelila. Čas povojnového oddychu bol krátky, čoskoro prerástol do „studenej vojny“. Po výbuchu atómových bômb v Japonsku zahynulo na následky popálenín, tlakovej vlny a chorôb z ožiarenia vyše 300 tisíc ľudí. Sila dnešných jadrových hlavíc je niekoľkonásobne vyššia ako bola sila „Little Boy“ v Hirošime.

Preto Spomíname, nezabúdame. NEZABUDNIME!

Uctime si dnes pamiatku našich slovenských chlapov bojovníkov, Ruských a Sovietkych vojakov, ktorí slovensku a slovákom priniesli oslobodenie. Samozrejme aj pamiatku rumunských, ukrajinských a bulharských vojakov, ktorí padli na slovenskom území.

Česť ich pamiatke!

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.