Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Miesto narodenia grófa Júliusa Andrássyho

Rod Andrássy už od 17. storočia znamenal veľa nielen na Gemeri, ale aj v živote celého Uhorska, ktorého historiografia prelomu 19. a 20. storočia (čiastočne už aj dnešná) ho vyniesla na piedestál slávy – do panteónu európskej aristokracie. Gróf Emanuel I. Andrássy a gróf Július Andrássy boli Európanmi v malom Gemeri, ľudia, pred ktorými mali rešpekt aj tí najmocnejší magnáti a členovia európskych (dokonca i neeurópskych) kráľovských rodín. Len v minulom storočí, ktoré šľachtu nechcelo poznať a znevažovalo jej postavenie v našich dejinách, sa aj na Andrássyovcov akosi pozabudlo...

Celú prácu, aj s obrázkami v plnom rozlíšení, si môžete stiahnuť tu.

Cieľom tejto analýzy nie je komplexný historický rozbor ich pôsobenia na Gemeri, ale na základe konkrétnych faktov poukázať na isté nezrovnalosti súvisiace s miestom narodenia grófov Emanuela a Júliusa Andrássyovcov, ktoré aj napriek dvesto ročnému časovému obdobiu u niektorých historikov stále pretrvávajú, a zároveň objasniť, kde vznikol problém pri interpretovaní týchto historických aspektov. Motiváciou, ktorá určovala smer tejto analýzy, bolo odlišné uvádzanie základných skutočností niektorými autormi o mieste narodenia grófov Emanuela a Júliusa Andrássyovcov a ich nedostatočné doloženie pôvodnými písomnými prameňmi.

Jedným z dôvodov tohto stavu je aj nedostatočná komparácia pramenného materiálu v tejto oblasti s reálnou skutočnosťou, ktorá spôsobila to, že nebolo možné uspokojujúco odpovedať na všetky otázky vyplývajúce z celého komplexu skúmania uvedenej problematiky. Problematikou miesta narodenia oboch grófov sa síce podrobne zaoberala už nielen staršia, ale aj novšia literatúra, no spravidla len v širšom rámci. Preto bližšie poznanie historických faktov precizuje a spresňuje aj doterajšie poznatky o skúmanej problematike a exaktne potvrdzuje hypotézu o ich mieste narodenia.

Niektorí autori tvrdia, že gróf Július a gróf Emanuel Andrassy sa narodili v Trebišove, ďalší autori tvrdia, že v Košiciach a iní, že vo Vlachove. Kde je vlastne pravda, čo tvrdia a z čoho vychádzajú títo autori.

Zástancovia teórie, že obaja sa narodili v Trebišove tvrdia bez náležitých odkazov na nejaké pramene, ktoré by to dokazovali, že keď mama pochádza s Trebišova, tak je pravdepodobné že sa tam narodili.

Zástancovia teórie, že sa obaja narodili v Košiciach tvrdia - napríklad v publikácii Dr. Jána Chovanca, PhD., Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho v Trebišove, sa uvádza: „Dátum i miesto narodenie Júliusa Andrássyho bolo až donedávna zahalené rúškom tajomstva. Kedy a kde sa narodil? Staré i najnovšie knihy uvádzali rôzne údaje. Matrika pokrstených Dómu sv. Alžbety v Košiciach vydala však svedectvo, že Július Carolus Andrássy, najslávnejší z rodu sa narodil 3. marca 1823 v starom Andrássyovskom paláci v Košiciach a pokrstený bol v Dóme sv. Alžbety.

Ďalšie tvrdenie- Eduard von Wertheimer vo svojej knihe – Graf Julius Andrassy, sein Leben und seine Zeit, I. Band, ktorá vyšla v roku 1910 v Stuttgarte, uvádza, že „...jeho rodiskom sú Košice, dom, v ktorom uvidel svetlo sveta, je stále tam a možno ho považovať za pamätník veľkého syna mesta s pamätnou tabuľou.

Pán Bartoš, pracovník Mestského archívu v Košiciach vo vysielaní RTVS 2 – Regina tvrdil, že :

  • Gróf Július Andrássy pri sobáši v Paríži uviedol že sa narodil v Košiciach.
  • Gróf Emanuel Andrássy vo svojom denníku uviedol, že sa narodil v Košiciach
  • Gróf Aladár Andrassy dal dobrozdanie predstaviteľom mesta Košice, že sa Július a on narodili v Košiciach.

Vyjadrenie a stanovisko pána Martina Bartoša k tejto práci si môžete stiahnuť tu.

Čo tvrdia zástancovia názoru, že gróf Emanuel a gróf Július Andrássy sa narodili vo Vlachove a zápis do matriky bol urobený v Dóme s. Alžbety v Košiciach.

V prvom rade vychádzajú z tvrdenia grófa Gejzu II. Andrássyho na Okresnom Úrade v Rožňave v roku 1991, kde gróf povedal: Kornélia, Emanuel, Július, Aladár, deti Karola III. Andrássyho sa narodili v Olahpataku (Vlachove), a nie v Košiciach, ako sa to píše v niektorých životopisoch. Ich otec Karol III. s manželkou Etelkou sa totiž v dvadsiatych rokoch 19. storočia stále zdržiaval na svojom majetku vo Vlachove v Gemerskej župe. Podľa rodinnej tradície, keď sa dieťa narodilo, rodinný farár ho okamžite pokrstil. Pozdejšie, keď gróf alebo grófka cestovali do Zemplína, prenocovali u svojich príbuzných v Košiciach, kde dieťa zapísali do matriky“

Obrázok1

Obr.1 Gróf Gejza II. Andrássy ( v strede) na OU v Rožňave-1991
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

Toto tvrdenie sa uvádza aj v reedícii knihy Samu Borovszkeho Magyarország vármegyéi és városai – Gömör-Kishont Vármegye, v ktorej má úvodné slovo aj gróf Gejza II. Andrássy. Na strane 612 sa uvádza: „...Budúci predseda vlády (kancelár) sa objavil v rodine Andrássyovcov ako žiarivý meteor na hviezdnom nebi. Július, druhý syn Karola Andrássyho uzrel svetlo sveta 3. marca 1823 podľa rodinnej tradície nie v Košiciach, ako sa píše v jeho životopisoch, ale v gemerskej obci Vlachovo. Karol sa totiž v dvadsiatych rokoch 19. storočia zdržiaval stále na svojom majetku v Gemerskej župe. Keď sa teda narodilo dieťa, rodinný farár ho okamžite pokrstil. Pozdejšie, keď gróf alebo grófka cestovali do Zemplína, prenocovali u svojich príbuzných v Košiciach, kde dieťa zapísali do matriky.


O tom , že rodina Karola III. Andrassyho v skúmanom období sa stále zdržiavala na svojich majetkoch vo Vlachove hovorí vo svojich listoch aj Angličanka Mary Elizabeth Stevens, ktorá bola spoločníčkou grófky Etelky manželky grófa Karola III. Andrássyho.: „Etelka neraz šila či opravovala sama ich vlastné šaty, ako aj šaty svojich detí. S manželom nechodili do spoločnosti a stale sa zdržiavali a žili v malom domčeku.“ Malým domčekom bol kaštieľ vo Vlachove, ktorý v porovnaní s ostatnými sídlami Andrássyovcov bol samozrejme oveľa menší.

Ako ďalší dôležitý dôkazový materiál ktorý poznal pomery v rodine Andrássyovcov, bol Dr. Csucsomiho. Kto bol Dr. Csucsomi? Pod týmto záhadným pseudonymom sa ukrýval lekár a novinár Dr. Arthur Maurer. Narodil sa v roku 1844 v Mníšku nad Hnilcom a zomrel v roku 1907 v Rožňave. Študoval na gymnáziách v Prešove a Rožňave. Lekársky diplom získal na Lekárskej univerzite v Budapešti. Po návrate do Rožňavy pôsobil ako župný lekár (vymenovaný bol v roku 1880), okresný lekár pre baníctvo a železnicu, rodinný lekár a dôverník rodiny Andrássyovcov. Dr. Maurer mal k dispozícii rodokmene rodiny, rodinné dokumenty, andrássyovský archív z rokov 1290 – 1695 spracovaný Antalom Dióssym a elench Samuela (Samu) Sthymmela do roku 1869, čo znamená, že mal prístup k najdôležitejším a najintímnejším informáciám o celej generácii rodiny Andrássyovcov.

Preto jeho tvrdenia vychádzajú z konkrétnych faktov a nie z domnienok. Dr Maurer vo svojej knihe Dr. Csucsomi: A csíkszentkirályi és krasnahorkai GRÓF ANDRÁSSY nemzetség története (Dejiny šľachtického rodu Andrássyovcov z Csíkszentkirály a Krásnej Hôrky) uvádza, že „Emanuel Andrássy sa narodil v Gemerskej župe 3. marca 1821 v obci Vlachovo, kde prežil väčšinu svojho detstva a mladosti. Základné vzdelanie získal od známeho všestranného vzdelanca, spisovateľa Eleka Peregrinyho. Stredoškolské vzdelanie získal v konvikte piaristického gymnázia v meste Tata. Po absolvovaní univerzity v Budapešti ho túžba po vzdelaní zaviala do zahraničia. Spolu so svojim otcom precestovali Taliansko, Nemecko, Francúzsko a Anglicko. Pozdejšie navštívil Španielsko a Portugalsko, odkiaľ prešiel do Maroka, kde sa dal predstaviť Veľkému Mogulovi. Precestoval aj Východnú Indiu.

U Júliusa Andrásyho uvádza, že „Július Andrássy, syn Karola Andrássyho, brat Emanuela, sa narodil 3. marca 1823. Väčšiu časť svojho detstva a mladosti prežil na vlachovských majetkoch otca v Gemeri. Podľa rodinnej tradície sa tu aj narodil, nie v Košiciach. Gróf Karol Andrássy sa s manželkou Etelkou Szapáry zdržiaval stále na svojich majetkoch vo Vlachove. Keď sa im narodilo dieťa, rodinný farár ho pokrstil a keď gróf alebo jeho manželka cestovali do Zemplínskej župy, počas zastávky a návštevy rodiny v Košiciach zapísali dieťa do matriky. Július Andrássy sa po absolvovaní gymnaziálnych štúdií a získania právnického vzdelania venoval hlavne štúdiu jazykov. Kvôli zdokonaľovaniu sa v tejto oblasti precestoval Nemecko, Francúzsko a Anglicko.

Ďalším dôkazovým materialom je publikácia Doc. JUDr. Vladimíra Gecelovského, CSc. o mieste narodenia grófa Júliusa a grófa Emanuela Andrássyho, ktorá je recenzovaná významnými slovenskými historikmi. Autor tejto práce urobil právnohistorický rozbor zápisov do cirkevných matrík a urobil vzájomnú komparáciu zápisov s hodnovernosťou tvrdení jednotlivých autorov. Nepracuje s domnienkami ale na základe faktov s odvolaním sa na overiteľné zdroje poukazuje na právny stav v inkriminovanom období.

Obrázok2pg

Obr.2 Publikácia o mieste narodenia grófov Júliusa a Emanuela Andrássy
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

Pri skúmaní matričných záznamov zistil nasledovné

Matriky pôvodne vznikali ako najzákladnejšia forma evidencie obyvateľstva pre potreby duchovnej správy veriacich. Postupom času, najmä zdokonalením foriem evidencie i zásahmi zo strany štátu, sa z nich vyvinuli knihy záznamov o všetkých skutočnostiach, ktoré boli dôležité pre poznanie osobného stavu občanov nielen v pomere k cirkvi, ale i k štátu (SARMANYOVÁ, J.: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16-19. storočia. Nitrianske tlačiarne Nitra, 1991, s. 4.)

Preto sú pre zistenie základných informácií o živote predkov práve cirkevné matriky nenahraditeľným prameňom. Matriky sú teda cirkevným prameňom, vytváraným vo farnostiach a ich úlohou bolo a je registrovať všetky sviatostné úkony vykonané na území farnosti. Prvé zmienky o nich sa objavujú už na II. Lateránskom koncile v roku 1139, ktorý poukázal na ich význam práve v záujme cirkevnej disciplíny  (SARMANYOVÁ, J.: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16-19. storočia. Nitrianske tlačiarne Nitra, 1991, s. 4.)

Prvé náznaky o nariadeniach, ktoré prikazovali zaznamenávanie sobášov, sa objavili v Portugalsku už v polovici 14. storočia. Najstaršie matriky sa však objavujú približne o sto rokov neskôr v Taliansku, o niečo mladšie matriky poznáme zo Švajčiarska, Francúzska a spomínaného Portugalska. V Uhorsku sa cirkevné kruhy začali zaoberať touto otázkou až v roku 1515, keď sa uskutočnila Vesprémska synoda, ktorej závery nariaďovali viesť knihy o narodených s menom pokrsteného dieťaťa, menami rodičov, krstných rodičov a dátumom krstu. Táto kniha mala byť uložená v kostole. Zásadný vplyv na vedenie cirkevnej evidencie veriacich mal Tridentský koncil, ktorý v roku 1563 nariadil v katolíckej cirkvi viesť dve knihy, ktoré by obsahovali záznamy pokrstených a sobášených. Bol to výsledok posilnenia právneho postavenia sviatosti manželstva. Mal sa viesť register sobášených, ktorí nemohli byť v akomkoľvek, ani len v duchovnom príbuzenstve. Preto bolo nevyhnutné viesť aj matriku pokrstených s uvedením krstných rodičov.

Koncil zmenil pôvodný zvyk, podľa ktorého malo každé pokrstené dieťa jediného krstného rodiča. Podľa nového zvyku mohlo mať dieťa buď jedného, alebo dvoch krstných rodičov. Ak bol zvolený jediný krstný rodič, mohlo ísť o muža alebo o ženu bez ohľadu na pohlavie dieťaťa. Ak však boli zvolení dvaja krstní rodičia, malo ísť o jedného muža a jednu ženu. Najstarším dokumentom z územia Uhorska, ktorý by reagoval na závery Tridentského koncilu, bolo záverečné uznesenie Trnavskej synody, ktorá sa konala v roku 1611 a ktorá mala tieto závery zaviesť do praxe. Krstu a matriky pokrstených sa týkajú dva odseky. Prvý povoľuje účasť dvoch krstných rodičov na krste dieťaťa a druhý odsek sa venuje dekanským vizitáciám (Synodus Tyrnaviensis, 1611, s. 17. In: Rituale Strigoniense, 1692.)

V rámci vizitácie prikazuje dekanovi o. i. zistiť, „či jestvujú knihy, do ktorých sa zapisujú mená pokrstených, krstných rodičov, biskupom pobirmovaných a mená tých, ktorí uzavreli manželstvo.“ (SARMANYOVÁ, J.: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16-19. storočia. Nitra: Nitrianske tlačiarne, 1991, s. 5.)

Následne tzv. Rímsky rituál pápeža Pavla V. z roku 1614 nariadil viesť aj matriku pochovaných, birmovaných (okrem toho bola zavedená aj piata povinná kniha cirkevnej správy – evidencia veriacich). Obsah tohto rituálu sa neskôr stal súčasťou viacerých rituálnych kníh, ktoré vydávali uhorské diecézy, napr. Ostrihom (1692), Jáger (1702), Ostrihom (1745) a Kaloča (1833). V týchto rituáloch sa predpisuje matéria krstu, jeho podoba, vysluhovateľ, jeho spôsob, miesto i čas. Približne v tomto období sa začínajú objavovať aj prvé matriky z územia Slovenska. Vzhľadom na nepokojné náboženské, politické a spoločenské podmienky sa v 17. storočí matričná evidencia objavuje skôr sporadicky. Až v priebehu nasledujúceho storočia boli matriky vedené prakticky už v každej farnosti. Tento prehľad o stave veriacich sa stal jedinou dôslednou evidenciou obyvateľov celej krajiny. Preto sa o matriky začal zaujímať štát, ktorý sa rozhodol ich svojimi zákonmi chrániť. Politikou Jozefa II. sa matriky stali verejnými knihami, čo malo zvyšovať dôslednosť a presnosť evidencie. Kvalitu matričných zápisov nepriamo zvyšoval aj Jozefov manželský patent z roku 1786, ktorý zaväzoval každého farára, pastora či popa, aby vlastnoručne zapisoval do matriky sobášených všetky manželstvá. Napriek všetkým nariadeniam a opatreniam cirkevných vrchností zostávalo ich uvádzanie do života neuspokojivé. Určité nezrovnalosti vznikali aj tým, že v matrikách boli evidované aj takzvané osoby miestom prechádzajúce, ktoré sa tam nenarodili (MAUR, E.: Základy historické demografie. Praha: Katedra Česko-slovenských dejín, FF UK Praha, 1978, s. 58. )

Preto sa od druhej polovice 19. storočia v matrike pokrstených okrem mena dieťaťa a jeho rodičov začalo uvádzať aj ich bydlisko, mená krstných rodičov, kňaza a aj dátum narodenia. Rímsko – Kaločský rituál z roku 1833, ktorý nariaďuje na území Kaločskej diecézy vedenie matričných zápisov podľa predpísaných rubrík, nápadne pripomína rubriky používané na území Slovenska v 19. storočí už aj s rokom a miestom narodenia (Rituale Romano – Colocense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, et caeteris Ecclesiae publicis functionibus rite obeundis observanda, 1833.). Ako vidíme tento Rimsko – Kaločský rituál bol prijatý v roku 1833 a my skúmame obdobie rokov 1821 – 23.

matricula

Obr. 3 Kolónka podľa Rímsko – Kaločského rituálu z roku 1833
(Rituale Romano – Colocense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, et caeteris Ecclesiae publicis functionibus rite obeundis observanda, 1833.).
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

V starších záznamoch, v prvej polovici 19. storočia, bol vpisovaný len jeden dátum, evidoval sa iba dátum krstu a nie narodenia. Svedčia o tom aj zápisy z cirkevnej matriky pokrstených v Košiciach týkajúce sa grófov Emanuela a Júliusa Andrássy.

Obrázok4jpg

Obr. 4 Kolónky v cirkevnej matrike v Dóme sv. Alžbety v Košiciach z roku 1821
(Štátny archív v Košiciach fond R, kat. farský úrad v Košiciach, Cirkevná matrika r. 1821.)
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

Do týchto kolónok sa zapisovalo: Dies – deň krstu, Baptisans – krstiaci farár, Baptizatus – pokrstený, Parentes – rodičia, Levantes – krstní rodičia, Conditio – stav, Religio – náboženstvo. Teda ako tu vidíme, v týchto kolónkach nenájdeme dátum narodenia a ani miesto narodenia a bydliska, aj keď napríklad v kolónke „Parentes“ na niektorých farnostiach sa tieto údaje vypisovali. V tomto období však pri vyplňovaní jednotlivých rubrík cirkevných matrík pokrstených existovala značná voľnosť, čoho sme svedkami aj pri zápise Júliusa a Emanuela Andrássyovcov. Keď sa bližšie pozrieme na tento zápis, zistíme množstvo nezrovnalostí.

U Júliusa Andrássyho v kolónke rodičia je uvedený gróf Karol (junior) Andrássy a grófka Juliana Szapáry, čo nie je pravda, lebo matkou Júliusa Andrássyho bola Etelka (niekedy si uvádzala aj Adelhaid), rodená Szapáry. Tu je potrebné uviesť, že Juliana bola prvorodená sestra Etelky, ktorá zomrela niekoľko mesiacov po svojom narodení v roku 1793. Ďalšou nezrovnalosťou je údaj o krstných rodičoch, kde sú uvádzaní starí rodičia. Uvádzanie starých rodičov za krstných rodičov nebolo v tom období ničím nezvyčajným, ale údaj o nich v tomto zápise nezodpovedá skutočnosti.

Obrázok5

Obr. 5 Zápis v cirkevnej matrike – Július Andrássy
(Štátny archív v Košiciach fond R., kat. farský úrad v Košiciach, Cirkevná matrika, r. 1823.)
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

Ako krstná mama je v zápise uvedená stará mama z maminej strany teda grófka Juliana Szapáry, rodená Csáky. Ako krstný otec je uvedený gróf Karol Andrássy senior. Tu je potrebné uviesť, že starým otcom krsteného Júliusa po otcovej strane bol gróf Jozef III. Andrássy, čo znamená, že taktiež tento údaj nezodpovedá skutočnosti, čo potvrdzuje aj rodostrom rodiny Andrássy.

Obrázok6pg

Ďalej, keď sa pozrieme na celú stranu zápisu z cirkevnej matriky, zistíme, že Július bol zapísaný 3. marca 1823 ako posledný v kolónke v deň 3 marca.

Obrázok7

Obr. 7 Celá strana zápisu v cirkevnej matrike – Július Andrássy
(Štátny archív v Košiciach fond R., kat. farský úrad v Košiciach, Cirkevná matrika, r.1823.)
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

A keď sa ale pozrieme vľavo, pred kolónkami, kde je zapísaný Július, po zväčšení zápisu zistíme, že je tam napísaná záhadná poznámka, na základe ktorej mohla byť táto kolónka vynechaná ako prázdna a dodatočne do nej vpísané údaje, čo nám potvrdzuje aj zmätočnosť údajov, ktoré sa nachádzajú v kolónkach.

Obrázok8

Obr. 8 Zväčšený zápis z cirkevnej matriky Július Andrássy
(Štátny archív v Košiciach fond R., kat. farský úrad v Košiciach, Cirkevná matrika, r. 1823.)
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

Preto sa tu natíska rad otázok: -Urobilo by sa toľko chýb pri zápise keby krst prebiehal riadnym spôsobom? Je možné, že by matka dieťaťa Etelka Sapary nevedela uviesť svoje meno? Je možné, že otec Karol III. Andrássy by nepoznal meno svojho otca?

Tu je potrebné zdôrazniť, že miesto a dátum narodenia a miesto a dátum krstu sú dva rozličné údaje, ktoré v týchto prípadoch nie je možné spájať, pretože tak ako bolo spomínané, dátum a miesto narodenia sa v prvej polovici 19. storočia (približne do roku 1842) v matrikách neuvádzalo, resp. nebolo povinné ich uvádzať, preto tento údaj z krstného listu nie je možné brať ako miesto narodenia!!! Matriky mohli osoby ktoré sa tam nenarodili a tam nebývali na základe vtedy platného cirkevného práva zapisovať do matriky pokrstených ako osoby mestom prechádzajúce !!! Čo sa v druhej polovici 19 storočia upravilo a bolo povinnosťou matričného úradu pri krste dieťaťa zapisovať aj miesto a dátum narodenia, na čo bola v zápise vytvorená nová kolónka.

Taktiež, keď sa pozrieme na cirkevný zápis v matrike krstených v Dóme sv. Alžbety týkajúci sa Emanuela, zistíme určité nejasnosti. U grófa Emanuela Andrássyho sa vo všetkých relevantných dokumentoch uvádza, že sa narodil 3. marca 1821, no do cirkevnej matriky v Košiciach bol zapísaný až 8. marca 1821. U rodičov Emanuela sú údaje u matky správne zapísané – grófka Adelhajde (Etelka) Szapáry a u otca je zapísaný údaj gróf Karol Andrássy Betliar, čo sa nezakladá na pravde, pretože gróf Karol Andrássy, otec Emanuela, v Betliari nebýval, ale v tom čase spolu s manželkou Etelkou bývali v Oláhpataku, teda vo Vlachove. Ako krstní rodičia sú zapísaní mama Etelky, grófka Juliana Szapári a gróf Emanuel Csáky, spišský župan, cisársky a kráľovský komorník, čo sa javí taktiež ako určitá zvláštnosť, lebo zvyčajne sa v tejto kolónke uvádzal starý otec po otcovej strane, čo v tomto prípade mal byť gróf Jozef III. Andrássy. Dátum zápisu Emanuela v matrike pokrstených sa však v žiadnych dokumentoch neuvádza ako dátum jeho narodenia na rozdiel od Júliusa . U Emanuela je celkom jasné, že tento zápis bol urobený dodatočne s päťdňovým oneskorením, oproti uvádzanému dátumu narodenia, ale taktiež s chybami, čo nám znova potvrdzuje našu hypotézu o odlišných miestach narodenia a zápisu do cirkevnej matriky pokrstených a možno aj o tom, že namiesto rodičov tento zápis sprostredkovali príbuzní zo Zemplína, ako to uviedol aj gróf Gejza II. Andrássy pri stretnutí na Okresnom úrade v Rožňave , ako to uvádza významný maďarský historik Samu Borovszký v citovanej knihe a taktiež rodinný lekár Dr.. Arthur Maurer.

Obrázok9jpg

Obr. 9 Zápis z cirkevnej matriky – Emanuel Andrássy
(Štátny archív v Košiciach fond R., kat. farský úrad v Košiciach, Cirkevná matrika r. 1821.)
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

Uvedené zápisy sú jasným dôkazom toho, že bohatosť historiografie môže byť niekedy aj pascou, ktorá láka autorov uspokojiť sa so závermi staršej literatúry bez doplňujúcej pramennej heuristiky. Čo je evidentné aj v tomto prípade, keď niektorí historici pre pravdivé objasnenie týchto rozporov po stáročia sa ani nesnažili porovnať uvádzané závery z literatúry s pramennými archívnymi materiálmi v cirkevných matrikách, čo sa javí ako prinajmenšom zvláštne. Alebo, pri pohľade z inej strany, možno niekomu takýto stav vyhovoval, čo by bolo však krátkozraké, pretože jedna múdrosť hovorí, že: „tri veci nemôžu byť dlho ukryté a to – Slnko, Mesiac a Pravda.

Publikácia o mieste narodenia grófov Emanuela a Júliusa Andrássy bola recenzovaná významnými historikmi. Okrem iných prácu recenzoval aj významný historik z oblasti archívnictva, bývalý riaditeľ Archívnej správy na Slovensku PhDr. Peter Kartous, CSc. V recenznom posudku k uvedenej publikácii sa okrem iného uvádza :

  • “…..Autor upozorňuje na nepresnosti v košickom matričnom zázname o krste Júliusa Anrássyho, a to pri rodičoch i pri krstných rodičoch;
  • Pripomína že väčšina starších i novších regionálnych historikov nerozlišovala fakt, že dátum a miesto narodenia a dátum a miesto krstu, sú dva rozdielne údaje v životopisoch každého človeka.
  • Autor uvádza, že cirkevné matriky prakticky až do roku 1842 uvádzali len dátum a miesto krstu. Paralelne dátum a miesto narodenia s dátumom krstu až po tomto roku;
  • Vychádzajúc aj z mojej dlhoročnej genealogickej praxe konštatujem, že autor štúdie použil dostatok dôkazov z matričných záznamov, odbornej literatúry, od pamätníkov rodu a aj znalostí z reálneho života Andrássyovcov v Gemeri a špecificky vo Vlachove. Z jeho vývodmi sa stotožňujem.
  • Dielo odporúčam vydať a som presvedčený, že bude motivovať aj rýchlejšiu starostlivosť o historické kultúrne dedičstvo vo Vlachove a v Gemeri a zvýši záujem o regionálnu históriu a dejiny šľachty.”

PhDr. Peter Kartous, CSc., v.r. Bratislava, 12.októbra 2020

Čo sa týka tvrdení grófa Gejzu II. Andrassyho , že podľa rodinných tradícii rodina Karola III. Andrassyho mala svojho rodinného farára, najnovším vedeckým výskumom sa to potvrdilo. Rodinným kňazom rodiny Karola III. Andrássyho bol v rokoch 1811 - 1824 kňaz Baltazár Klein, a v rokoch 1825 - 1834 kňaz Štefan Klátik, ktorí pôsobili vo Veľkej Polome. Povinnosťou rodinného kňaza bolo zúčastňovať sa na všetkých významných rodinných udalostiach medzi ktoré nepochybne patrilo aj narodenie dieťaťa. Karol III. Andrássy sa často zúčastňoval bohoslužieb v tomto kostole a mal osobitný vzťah k tomuto kostolu a rodinným kňazom.

Aj jeho prvorodená dcéra grófka Kornélia Juliana Mária Andrássy, ktorá sa narodila vo Vlachove, bola pokrstená rodinným farárom Baltazárom Kleinom a zapísaná do cirkevnej matriky Rímskokatolíckeho kostola sv. Jozefa vo Veľkej Polome dňa 25. 3. 1820 . V zápise sú správne uvedení - otec Karol Andrássy, matka Etelka Szapary , krstní svedkovia - Leopold Andrássy a Mária, vdova po Štefanovi Andrássym, rodená Fesztetich. Aj tu je potrebné zdôrazniť, že Velka Poloma ( terajšia Gemerská Poloma) nikdy netvrdila a netvrdí, že grófka Cornélia Andrássy sa tam narodila, keď je tam zapísaná v matrike. Pritom pri zápisoch do cirkevných matrík či už u grófky Cornélie a grófov Júliusa a Emanuela Andrássyovcov sa jedná o existenciu rovnakého právneho stavu pri zapisovaní do matrík.

Obrázok10

Obr.č.10 Matričný záznam zo dňa 25.3.1820 o krste grófky Cornélie Andrássy z Rímskokatolíckeho kostola sv.Jozefa vo Veľkej Polome
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

Aj kanonické vizitácie z tohto obdobia potvrdzujú, že Karol III. Andrássy na vlastné želanie, po svojej smrti bol pochovaný „ pod podlahou“ v kostole sv. Jozefa vo Veľkej Polome ( v súčasnosti Gemerská Poloma), ale začiatkom 20 storočia (1901) na žiadosť rodinných príslušníkov bol exhumovaný a prenesený do rodinnej hrobky na hrade Krásna Hôrka.

Popisuje to aj historik OČKAÍK, Samuel Sebastián vo svojej štúdii -Rímskokatolícka farnosť Veľká Poloma v priebehu 19. storočia. Táto skutočnosť, má taktiež veľkú vypovedaciu hodnotu o rodinných tradíciách v rodine grófa KarolaIII. Andrássyho. Pri otázke prečo to bol kostol vo Veľkej Polome , ktorý si Karol III. Andrássy obľúbil a mal tam aj rodinného farára, je potrebné uviesť, že vo Vlachove v tom období už katolícky kostol nebol a Veľká Poloma bola súčasťou panstva Vlachovo, ktorého bol Karol III. Andrássy vlastníkom a možno aj to, že kostol bol vysvätený sv.Jozefovi, teda menu ktoré nosil aj Karolov otec.

Obrázok11

Obr.č. 11 Rímskokatolícky kostol sv.Jozefa vo Veľkej Polome
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa najnovšieho výskumu aj Karol III. Andrássy sa narodil vo februári 1792 v kaštieli svojich rodičov v Nižnej Slanej, kde aj býval, až do smrti svojho otca a potom sa presťahoval do kaštieľa vo Vlachove.

Obrázok12

Obr.č.12 Kaštieľ rodiny JozefaIII. Andrassyho v Nižnej Slanej
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

Do matriky v Dóme svätého Martina v Bratislave bol zapísaný dňa 27.2.1792. Ako vidíme zo zápisu v kolónke meno bol zapísaný v plnom znení ako Mária, Carolus, Josephus, Francisus, Xaverius. V kolónke rodičia sú správne uvedení -otec gróf Josephus Andrássy a matka grófka Walburga rodená Csáky.

Obrázok13

Obr.č.13 Zápis Karola III. Andrássyho v cirkevnej matrike v Dóme sv. Martina v Bratislave
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

Vo všetkých relevantných dokumentoch týkajúcich sa narodenia Karola III. Andrassyho sa uvádza miesto narodenia Nižná Slaná, ktoré však v zápise nie je uvedené. Tu vidíme rozdiel v posudzovaní právneho stavu s pohľadu zápisu do matrík, kým v Bratislave to posudzovali a posudzujú, podľa vtedajšieho právneho stavu, čo znamená že z hľadiska cirkevného práva, bolo možné zapísať do matriky v prvej polovici 19 storočia osobu ktorá sa tam nenarodila „ ako osobu mestom prechádzajúcu“ na základe čoho, Bratislava nikdy netvrdila a netvrdí, že Karol III. Andrássy sa narodil v Bratislave aj keď je tam zapísaný v matrike, pretože v matričnej knihe kolónka o mieste a dátume narodenia podľa vtedajšieho právneho stavu nie je uvedená.

No žiaľ, zdá sa, že v Košiciach za každú cenu si niektorí regionálni historici snažia u grófov Júliusa a Emanuela Andrassyovcov vtedajší právny stav vysvetľovať podľa nejakého vlastného výkladového pravidla s použitím rôznych tvrdení a dôkazov, ktoré z hľadiska vtedy platného cirkevného práva sú právne irelevantné. Pritom sa jedná o rovnaké zápisy do matrík pri existencii rovnakého právneho stavu, nehovoriac o tom, že sa jedná o matričný zápis otca Karola III v Bratislave a jeho synov Júliusa a Emanuela v Košiciach. Tu je potrebné ešte zdôrazniť, že nechávať si krstiť, alebo zapisovať deti do matrík väčších miest ako boli vo vtedajšom Uhorsku -Budapešť, Bratislava, Košice bolo v tom období v „móde“ a vyjadrovalo to určitý spoločenský status, hlavne u vyššej šľachty, kde niektorí ako keby sa hanbili, že sa narodili v menších mestách a dedinách aj keď tam mali svoje rodové kaštiele.

Ďalšie tvrdenie o tom, že celá rodina grófa Karola III. Andrássyho žila počas spomínaných období väčšinou v kaštieli vo Vlachove, svedčí aj výpis z cirkevnej matriky z Vlachova, kde sa uvádza, že dňa 2. marca 1829 a 8. decembra v roku 1830 pri krste Susann a Joannesa, dcéry a syna Tomášika Joannesa a Hlatkej Márii, sa krstnými rodičmi stali gróf Aladár Andrássy (ktorý mal v tom čase 2 roky) a grófka Cornélia Andrássy.

Obrázok14

Obr. 14 Výpis z cirkevnej matriky Vlachovo, rok 1829
(Štátny archív v Košiciach, fond Ev. a. v. farský úrad, farský obvod Vlachovo-Gočovo, Cirkevná matrika r. 1829.)
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

Obrázok15

Výpis z cirkevnej matriky Vlachovo, rok 1830
(Štátny archív v Košiciach, fond Ev. a. v. farský úrad, farský obvod Vlachovo-Gočovo, Cirkevná matrika, r. 1830.)
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

Taktiež podľa výpisu z matriky vo Vlachove aj gróf Karol III. Andrássy sa stal dňa 9. decembra 1838 krstným otcom narodeného Carolusa ktorí sa narodil rodičom Jánosovi Roloffovi a Auguste Zawerman.

Obrázok16
Obr. 16Výpis z cirkevnej matriky Vlachovo, rok 1838
(Štátny archív v Košiciach, fond Ev. a. v. farský úrad, farský obvod Vlachovo-Gočovo, Cirkevná matrika r. 1838.)
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu

V neposlednom rade je taktiež potrebné poukázať aj na najnovší výskum maďarských historikov z roku 2020 pod vedením Oláha Tamasa z Magyar Nemzeti Levéltár Borsod-Abaúj-Zemplén Megyei Levéltára Sátoraljaújhelyi Fióklevéltár, ktorý z množstva archívnych materiálov a dostupnej literatúry spracovali štúdiu s virtuálnou prezentáciou - Spomienka na grófa Gyulu Andrássyho (1823–1890). V uvedenej prezentácii sa jednoznačne uvádza, že „...Gróf Gyula Andrássy, prostredné dieťa, ktoré malo tiež najväčšiu politickú kariéru európskeho významu, sa narodil v obci Oláhpataka, v župe Gömör -Kis-Hont


Uvedenú prezentáciu si je možné pozrieť na oficialnej webovej stránke ministerstva vnútra resp. vladnej stránky Maďarskej republiky

https://mnl.gov.hu/mnl/bazml/virtualis_kiallitas/andrassy_gyula_virtualis_kiallitas_

Čo je však taktiež pozoruhodné, že z hľadiska zvykového práva, ktoré u nás síce neplatí, ale ľudia si ho osvojili, každý rok v deň narodenia Júliusa a Emanuela Andrassyho chodia po stáročia občania z rôznych štátov uctiť si ich pamiatku položením vencov k budove kaštieľa vo Vlachove, kde sa obaja narodili, čo tiež o niečom hovorí....

Keď si zhrnieme výsledky analýzy môžeme dokumentovať:

Miesto narodenia grófov Júliusa a Emanuela Andrássy-Trebišov

Toto tvrdenie nie je ničím podložené a nedá sa ani právne dokázať, teda je nepravdivé.

Miesto narodenia grófov Júliusa a Emanuela Andrássy-Košice

Tvrdenie autora Dr. Jána Chovanca, PhD. v publikácii Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho v Trebišove, že „matrika pokrstených Dómu sv. Alžbety v Košiciach vydala však svedectvo, že Július Carolus Andrassy, najslávnejší z rodu sa narodil 3. marca 1823 v starom andrássyovskom paláci v Košiciach.....“ , sa nezakladá na pravde, pretože miesto a dátum narodenia sa v tom období neuvádzalo, resp. v zápise nie sú uvedené tieto údaje, a v zápise je uvedený len dátum krstu, respektíve vydania krstného listu a ostatné už spomínané čiastočne zmätočné údaje o rodičoch a krstných rodičoch. Tu je potrebné znova zdôrazniť, že miesto a dátum narodenia a miesto a dátum krstu sú dva rozličné údaje, ktoré v týchto prípadoch nie je možné spájať, pretože tak ako bolo spomínané, dátum a miesto narodenia sa v prvej polovici 19. storočia (do roku 1842) sa neuvádzali, resp. nebolo povinné ich uvádzať, a preto tento údaj z krstného listu nie je možné brať ako miesto narodenia!

Tvrdenie Eduard von Wertheimer vo svojej knihe – Graf Julius Andrassy, sein Leben und seine Zeit, I. Band, ktorá vyšla v roku 1910 v Stuttgarte, kde uvádza, že „...jeho rodiskom sú Košice, dom, v ktorom uvidel svetlo sveta, je stále tam a možno ho považovať za pamätník veľkého syna mesta s pamätnou tabuľou. Toto tvrdenie vychádza jedine zo skutočnosti, že mu bola osadená v Košiciach tabuľa bez náležitých odkazov na vtedajší právny stav, na postavenie cirkevných matrík ako verejných kníh a na ďalšie právne skutočnosti ktoré s tým súviseli, tak ako sú uvedené v tejto analýze. Táto kniha sa prioritne zaoberá politickou kariérou grófa Júliusa Andrassyho a preto z pohľadu právneho riešenia tohto problému nemá pre nás nejakú vypovedaciu hodnotu.

Tvrdenie pracovníka Mestského archívu v Košiciach p.Bartoša v RTVS 2-Regina, že :

  • Gróf Julius Andrassy pri sobáši v Paríži uviedol ako miesto narodenia Košice - tu je potrebné zdôrazniť, že pri katolíckom sobáši sa pred sobášom musí uviesť miesto krstu, aby sa predišlo tomu, že katolík si berie nekatolíčku (čo je osobitný postup) , čo bolo aj v tomto prípade, čo ale neznamená, že miesto krstu je aj miestom narodenia, pretože takýto údaj v matričnom zápise sa nenachádza. Toto tvrdenie je určitým spôsobom zavádzajúce a právne irelevantné pre posúdenie skutkového stavu.
  • Vo svojom denníku Emanuel Andrassy uviedol miesto narodenia Košice - je potrebné uviesť, že v matričnom zázname do polovice 19. storočia sa neuvádzalo miesto narodenia, automaticky sa bralo ako miesto narodenia miesto krstu , čo nie je to isté a v matrikách v druhej polovici 19 storočia sa to upravilo a musel sa do matričného záznamu vpisovať dátum a miesto narodenia. Takže aj v tomto prípade sa to mohlo stať a je potrebné to hodnotiť z pohľadu vtedajšieho právneho stavu. Aj toto tvrdenie je určitým spôsobom zavádzajúce a právne irelevantné pre posúdenie skutkového stavu.

Dobrozdanie grófa Aladára Andrassyho potvrdzuje že Július sa narodil v Košiciach- dobrozdanie nemá žiadnu právnu silu a vyznieva úplne paradoxne a v rozpore s matričným zápisom, ako aj v rozpore so zvyklosťami, ktoré v tom období fungovali v cirkevných inštitúciách- pretože matriky sa stali verejnými knihami, a jedine matriky mohli vydávať potvrdenia o dátume a mieste narodenia. Keďže takýto údaj v matrike nie je uvedený matrika takýto údaj nemohla ani poskytnúť. Obzvlášť, keď gróf Aladár Andrássy bol dávno odsťahovaný z Vlachova a tak ako bolo spomínané že hlavne u vyššej šľachty sa to stávalo, že niektorí šľachtici ako keby sa hanbili, že sa narodili v menších mestách a dedinách aj keď tam mali svoje rodové kaštiele.

Vychádzajúc z uvedených tvrdení ako aj z historicko-právnych analýz uvedených v tomto rozbore, je nepochybné, že v Košiciach sa u grófov Júliusa a Emanuela Andrássyovcov uskutočnil jedine zápis do cirkevnej matriky v dóme sv. Alžbety, tak ako to bolo aj pri zápise do cirkevnej matriky ich otca grófa Karola III. Andrássyho v Dóme sv. Martina v Bratislave a ich sestry grófky Cornélie Andrássy pri zápise do cirkevnej matriky v kostole sv. Jozefa vo Veľkej Polome.

Miesto narodenia grófov Júliusa a Emanuela Andrássy - Vlachovo
Vychádzajúc z uvedeného rozboru, na základe vtedajšieho právneho stavu, listinných dôkazov, tvrdenia historikov, tvrdenia grófa Gejzu II. Andrássyho, tvrdenia významného maďarského historika Samu Borovszkého ako aj ďalších historikov, tvrdenia rodinného lekára Dr. Arthura Maurera, tvrdenia Angličanka Mary Elizabeth Stevens, ktorá bola spoločníčkou grófky Etelky matky grófov Júliusa a Emanuela, na základe výskumu Doc. JUDr. Vladimíra Gecelovského, CSc., na základe výskumu maďarských historikov pod vedením Tamasa Oláha,

je nesporné,

že gróf Emanuel Andrássy, nar. 3. 3. 1821 a gróf Július Andrássy, nar. 3. 3.1823 sa narodili podľa zaužívanej rodinnej tradície v rodnom kaštieli vo Vlachove (Oláhpatak) a ich krstné listy boli vydané v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Teda ich rodiskom je Vlachovo, kaštieľ, v ktorom uvideli svetlo sveta, je stále tu a možno ho považovať za pamätník významných rodákov obce.

Celú prácu, aj s obrázkami v plnom rozlíšení, si môžete stiahnuť tu.

obr17

Obr.16 Kaštieľ vo Vlachove
Obrázky a celá práca v plnom rozlíšení dostupná tu